Investovať inde než do optiky je chyba

Existuje po službách na optických linkách už taký dopyt, že je pre operátorov stavba siete rentabilná?
Poskytovatelia dnes jednoducho musia budovať siete novej generácie, takzvané NGN siete. Neoplatí sa investovať do technológií, ktoré majú budúcnosť len niekoľko rokov. Investovať do čohokoľvek iného ako do optiky by bolo pravdepodobne chybou.

Prečo vlastne operátori musia budovať nové siete?
Jedným z dôvodov je príchod videa, ktoré zaznamenáva bezprecedentný nárast. Podľa odborníkov bolo iba v roku 2007 preneseného viac videa, ako bol celosvetový objem internetu v roku 2000. Analytická spoločnosť IDC predpokladá, že objem videa sa v horizonte najbližších dvoch rokov ešte zdvojnásobí. Tento fenomén kompletne mení pohľad na to, ako poskytovatelia sieťových služieb musia prispôsobovať architektúry svojich sietí. Youtube, internetové televízie, IP TV, to všetko sú stimulátory na budovanie nových sietí.

Dokáže výhody optiky oceniť už aj rezidenčný segment?
Určite áno. Na príklade krajín ako Dánsko, Švédsko, Holandsko, Južná Kórea či Japonsko vidieť, že prenosová rýchlosť až 100 Mb/s je opodstatnená. Takéto prenosové rýchlosti stimulujú zmeny v správaní a návykoch používateľov, pre ktorých sa súčasne využívanie aplikácií ako sledovanie videa alebo televízie vo vysokom rozlíšení (HDTV) cez internet, sťahovanie veľkých súborov, kontrola e-mailov, video telefónia a podobne stávajú čoraz viac bežnou záležitosťou. Nie všetky tieto služby sú dostupné na našom trhu už dnes. Som však presvedčený, že sú otázkou blízkej budúcnosti.

Aké spektrum garancií alebo služieb by mali firmy požadovať po optike? Na čo by sa mali zamerať pri výbere poskytovateľa?
Z garancií na vysokú dostupnosť, šírku prenosového pásma a hlavne vysokú garanciu kvality služby (QoS). Pokiaľ ide o služby nad optickými sieťami, v súčasnosti je trendom prepájať geograficky vzdialené dátové centrá prostredníctvom optiky kvôli zabezpečeniu biznis kontinuity alebo nepretržitého chodu aplikácií a zálohovania dát.

Ako vidíte budúcnosť iných technológií, na ktorých sa dajú poskytovať dátové služby?
Pokiaľ ide napríklad o káblové médium, určite to nie je technológia, ktorá by zažívala úplnú stagnáciu. S príchodom DOCSIS 3.0 (max. prenosová rýchlosť pre downstream 400 Mb/s) má aj táto technológia budúci potenciál. Nemožno však vynechať ani technológie ako Wi-Max, Mesh Wi-Fi, LTE a podobne. Optika je však určite médiom budúcnosti.

Aké sú trendy v eliminovaní prevádzky z výmenných sietí (P2P)?
P2P je fenomén vo svete internetu. Podľa odborníkov a samotných operátorov je dnes 60 až 70 percent prevádzky na internete typu P2P. Napriek tomu, že väčšinou ide o nelegálnu prevádzku, čoraz viac sa však šíri aj legálny obsah. Poznáme príklady, kedy organizácie a spoločnosti prechádzajú na poskytovanie dát cez P2P - napríklad britská verejnoprávna televízia BBC. Je na samotných provideroch, ako sa k P2P postavia. Môžu napríklad limitovať P2P počas pracovného času, prípadne ho povoliť až v nočných hodinách. Existujú nástroje, ktoré dokážu rozpoznať P2P až na aplikačnej úrovni. Dnes sa veľa P2P aplikácií takpovediac schováva za bežné surfovanie (port 80). Je však možné pozrieť sa do obsahu paketu (zjednodušene balík dát, poznámka redakcie) a zistiť, či nejde o P2P.

Čo v prípade šifrovaných paketov?
Vtedy vieme podľa určitých atribútov správania pomerne s vysokou presnosťou určiť, či sa prenáša VoIP paket (telefonovanie cez internet, poznámka redakcie) alebo P2P.

Sú výmenné siete dôvodom asymetrie v rýchlostiach služieb providerov?
Do istej miery áno. Ich používatelia sú schopní využiť veľké percento pásma, hoci sú v menšine. Ďalším dôvodom je používateľské správanie. Napriek tomu, že čoraz viac používateľov sa stáva zároveň aj „tvorcom“ obsahu, ešte stále prevládajú vysoko asymetrické, ako pozeranie videa streamovaním alebo surfovanie na webe, pri ktorých väčšina dát „tečie“ zo servera ku klientovi, nie naopak. To sa však, verím, v budúcnosti zmení.

Nepomohlo by providerom cacheovanie P2P prevádzky, teda ukladanie najčastejších dát na serveroch providera?
Pomohlo, ale cacheovanie P2P prevádzky je väčšinou nelegálne. Cacheovanie má význam pri konsolidácii dátových centier veľkých firiem, kedy sa centralizujú IT aplikácie a sieť sa pritom stáva kritickým prvkom komunikačnej infraštruktúry.

Prečo je cacheovanie P2P prevádzky protizákonné?
Prevažná väčšina týchto dát pochádza z nelegálnych zdrojov. Ich ukladanie teda tiež nemôže byť legálne.

Pred útokmi na webové servery hrubou silou typu DDoS (posiela sa veľké množstvo požiadaviek, čím dôjde k zahlteniu alebo pádu systému) sa možno chrániť dvojako. Špecializovanými zariadeniami na strane klienta alebo pred vstupom do siete – samotnými operátormi. Žiadajú slovenskí operátori takúto ochranu?
Snažíme sa robiť osvetu medzi operátormi, ale záujem zatiaľ nie je taký, aký vidíme v iných krajinách. Niektorí operátori si chránia svoje dátové centrá. V ochrane na vstupe do sietí sme pomohli už mnohým operátorom, ale záujem je menší, než by mal zodpovedať reálnej hrozbe.

Môžete spomenúť konkrétny príklad nutnosti ochrany proti DDoS operátormi?
Pred istým časom boli medializované problémy jedného zákazníka, na ktorého smeroval útok s enormnou silou až 17 Gb/s. Okamžite sme pomohli zápožičkou zariadenia, ktoré začali eliminovať tieto DDoS útoky. Tento útok bol však taký obrovský, že zariadenie narazilo na svoj technologický limit.

Ak by sa klient rozhodol mať zariadení niekoľko, dokázal by ich útočník „zdolať“?
Záleží, aký silný útok by tento útočník vedel vykonať. V každom prípade však operátor mohol brániť svojich zákazníkov už na okraji svojej siete.

Čiže operátor podcenil situáciu?
Nebolo to podcenenie, skôr išlo o prvú skúsenosť tohto rozsahu u nás.

Zvýšil sa potom záujem ostatných o ochranu proti týmto útokom?
Vo svete je táto ochrana bežná. Snažíme sa operátorom vysvetliť trendy v tejto oblasti vo svete, no vyžaduje si to svoj čas. Jednoznačne však môžeme povedať, že ich záujem sa zvýšil.

Zdroj: http://www.hnonline.sk/ekonomika/c1-25527390-investovat-inde-nez-do-optiky-je-chyba