Internet sa nedá „spočítať”

Pri príležitosti konferencie Cisco Expo 2008 na konci mája prezentoval najnovšie trendy v technológiách. O histórii vývoja IT, najnovších trendoch v komunikácii, ale aj autorských právach sme sa rozprávali so šéfom tímu technických konzultantov Cisca pre strednú Európu Axelom Claubergom.

Čo si má človek predstaviť, keď poviete, že vediete tím technických sieťových inžinierov?
Našou úlohou je uvádzať do života nové technológie. Vediem tím špecializovaných technických expertov, ktorí komunikujú s kľúčovými zákazníkmi a zároveň úzko spolupracujú s interným tímom inžinierov v oblasti implementácie nových technológií na trh. Zároveň starostlivo načúvame, čo sa deje okolo nás a aké sú najnovšie technologické požiadavky klientov. Sme takpovediac v strede medzi predajom a vývojom.

Prečo sú dnes pre väčšinu IT firiem dôležité trhy v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách?
Rozvojové trhy v našom ponímaní zahŕňajú krajiny Latinskej Ameriky, Juhovýchodnej Ázie, Stredného a Blízkeho východu, Afriky, ale aj Rusko a strednú a východnú Európu. Ich spoločným menovateľom je ekonomický rast a investície prúdiace do týchto krajín. Je v nich veľa príležitostí investovať do projektov takpovediac na zelenej lúke. Tieto krajiny sú oveľa otvorenejšie pokiaľ ide o nové technológie.

To je geografia. Ale prečo sú dôležité pre IT firmy?
Pre IT sú dôležité najmä kvôli vplyvom na ľudí. Technológie vedia ľuďom pomôcť, aby ekonomicky rástli, zvýšili svoju produktivitu a celkovú životnú úroveň. Ako príklad uvediem Etiópiu, kde naozaj veľké investície do IT a sietí výrazne zrýchlili celkový rozvoj krajiny. Má to potom dosah na zlepšený životný štandard napríklad v zdravotníctve a školstve. Zároveň si lídri týchto krajín uvedomujú, že ak chcú do krajiny pritiahnuť zahraničný kapitál, musia byť technologicky pripravené.

Podľa správy Svetového ekonomického fóra je v rozvojových krajinách priepastný rozdiel medzi úrovňou technológií v privátnom a vo verejnom sektore.
Vlády majú tendenciu pomalšie reagovať na implementovanie moderných technológií ako podnikový sektor. Je to prirodzené, súvisí to s rozpočtovým cyklom vo verejnom sektore a platí to rovnako v rozvojových, ako aj západných krajinách. Nedá sa povedať, že v každej z rozvojových krajín existuje priepastný rozdiel vo využívaní technológií medzi privátnym a verejným sektorom. Záleží len na politikoch a vláde, ako sa k veci postavia. Napríklad šejk Mohamed v Spojených arabských emirátoch tlačí na vládu, aby investovala do rozvoja technológií, stavajú sa dokonca nové mestá v púšti. Ako som už spomínal, aj etiópsky príklad dáva za pravdu, že je to čisto na politickej vôli, ako krajina pristúpi k technologickému rozvoju. Nezvyšujú technológie ekonomickú priepasť medzi rozvojovými a západnými krajinami? Práveže nie. Rozvojové krajiny si nemôžu dovoliť neinvestovať do technológií. Potrebujú ich na akceleráciu hospodárskeho rastu. Keď si pozrieme ako príklad Indiu, kde už dnes zavádzajú technológie, s ktorými sa my iba učíme pracovať, dospejeme k názoru, že práve technológie pomáhajú rozvojovým krajinám dobehnúť, ba dokonca predbehnúť západné krajiny. Vo virtuálnom svete neexistujú bariéry.

Môžu rozvojové krajiny v technológiách v dohľadnom čase dobehnúť vyspelé ekonomiky západnej Európy či USA?
Niektoré krajiny k tomu majú veľmi blízko a idú príkladom.

V akom časovom horizonte sa im to môže podariť?
Je to určite menej ako desať rokov. Keď si zoberieme rýchlosť rastu objemu technológií a úroveň investícií do IT, myslím si, že rozvojové krajiny sú na veľmi dobrej ceste. Netreba zabúdať, že prírodné zdroje sú najmä v týchto krajinách, čo len pomôže k celkovému objemu do nich prúdiacich investícií. Blízky východ, Latinská Amerika a mnohé ázijské krajiny sú technologicky tesne v závese za Západom.

Sme svedkami obrovského nárastu prenosu dát a videa prostredníctvom internetu. S tým súvisia autorské práva na aplikácie, hudbu či filmy. Aká je budúcnosť v tejto oblasti?
Veľmi dobrá otázka skôr na právnika, ale keď sa pozrieme napríklad na hudobný priemysel, tak bez ochrany práv by tu nebola skoro žiadna kvalitná hudba. Na druhej strane otvorené prijímanie hudby, videa a iných aplikácií je vnímané v jednotlivých častiach sveta rôzne. Napríklad v Číne kultúra ochrany práv neexistuje. Neznamená to, že sú všetci Číňania kriminálnici. Len si ešte neuvedomili, že softvér nie je zadarmo. Keď si predstavíte, aký je tam potenciál tržieb pre softvérové firmy, dospejete k závratným číslam.

Čo prinesie exabajt éra? Nastane koniec rozširovania veľkosti sietí a obsahu prenesených dát?
Nevidím vôbec žiadny koniec. Objem preneseného videa presiahol iba v roku 2007 viac ako celý objem internetovej prevádzky v roku 2000. Video sa dnes prenáša hlavne v malom rozlíšení a bude nahradené videom vo vysokom rozlíšení. Video streaming budú v budúcnosti používať aj ľudia, ktorí doteraz využívali len základné internetové funkcie. A to je väčšina ľudí v strednom veku. Rast prenesených dát preto bude iba stúpať. Môžeme len odhadovať, do akých čísiel sa objem prenesených dát vyšplhá. Keby niekto povedal pred pätnástimi rokmi, že v roku 2008 budeme v sieťach používať číslo s 18-timi nulami na konci, asi by bol na smiech.

Sám hovoríte, že nedôverujete niektorým štatistikám v oblasti IT, prečo?
Veľa dát sa nepočíta exaktne. A ako vyštudovaný fyzik si myslím, že veľa štatistík je nepravdivých. No niektoré odhady sa ani nedajú spočítať. Nikto nevedie žiadne „účtovníctvo“ s ohľadom na prenos dát a ich kontext. Preto môžeme len odhadovať, že napríklad počet streamovaných videí dosiahol vlani celosvetovo 11 miliárd. Či to číslo je reálne, nedokáže nikto potvrdiť ani vyvrátiť. Podobné je to s akýmikoľvek odhadmi. Internet sa dnes jednoducho nedá spočítať.

Technológie prinášajú obrovské výhody v súvislosti s mobilitou. Nie je pre ľudí skôr nevýhodou, že môžu pracovať doma, večer, cez víkend, počas dovolenky?
Mobilita je zaručene výhodou, lebo sme zastihnuteľní prakticky kdekoľvek na svete. Nemyslím si, že na dovolenke by sa mal používať laptop s internetom na pláži, ale keď sa vyskytne kritická situácia, je možné ju urýchlene riešiť. Je na každom z nás, ako možnosti, ktoré nám mobilné technológie prinášajú, využijeme. Ľudia by si mali viac určiť zásady a priority používania.

Ľudia si pomerne rýchlo zvykajú na mobilné technológie. Vedia ich dostatočne využívať?
Na to, aby si ľudia zvykli na nové technológie, je potrebný nejaký čas. Najmä mladšia generácia pristupuje ku komunikácii úplne iným spôsobom. Pre tínedžerov je absolútna samozrejmosť využívať všetky dostupné možnosti interaktívnej komunikácie. Aj keď ja sám som veľmi technologicky založený, vnímam, že tu je istý generačný rozdiel. Mladí ľudia si zvykajú na nové technológie a možnosti čoraz rýchlejšie a ľahšie. Píšu blogy, sú členmi sociálnych sietí, streamujú videá atď. Pre nás starších je to niečo, čo sa musíme učiť, mladí to berú ako bežnú súčasť života. Virtualita sa jednoducho čoraz viac stáva súčasťou našich životov, či sa nám to páči alebo nie.

Aký je obľúbený komunikačný nástroj sieťového inžiniera?
U mňa je to iPhone. Hlavne čo sa týka user interface, teda interakcie medzi prístrojom a používateľom je priam revolučný. Veľmi sa mi páči aj jeho všestranné využitie.

Keby ste si mali ešte raz vybrať, zmenili by ste kariéru v IT za nejakú inú oblasť?
Určite by som zmenil to, že by som začal s IT omnoho skôr.

Kto je Axel Clauberg Absolvent Kolínskej univerzity. V spoločnosti Cisco pracuje od roku 1998. Je ženatý a má dve dcéry.

Zdroj: http://www.hnonline.sk/c1-25166140-internet-sa-neda-spocitat