O spoločnosti Cisco

Kvalita širokopásmového internetu napriek kríze rastie

Slovensko si v globálnom rebríčku kvality broadbandu medziročne polepšilo. Košice patria do top 20 miest s najkvalitnejším internetom

Bratislava, 1. október 2009. Kvalita širokopásmového internetu sa po celom svete zlepšuje. Zároveň však pretrváva digitálna priepasť, čiže rozdielna dostupnosť kvalitného broadbandu v mestách a na vidieku. Vyplýva to z druhého ročníku globálnej štúdie o kvalite internetu, ktorú sponzorovala spoločnosť Cisco a pripravili ju univerzity v britskom Oxforde a španielskom Oviede. "Kvalitný broadband prináša sociálne aj ekonomické výhody pre biznis, jednotlivca aj krajinu, dobrou správou je preto každý pozitívny posun v tejto oblasti," povedal generálny riaditeľ Cisco Slovakia Marcel Rebroš.

Ešte pred niekoľkými rokmi sa analýzy o digitálnej priepasti zameriavali na to, kto internetové pripojenie má a kto nie. Po príchode aplikácií, ktoré vyžadujú širokopásmové pripojenie, sú čoraz dôležitejšie rozdiely v kvalite. Od nej závisí či používatelia môžu využívať súčasné moderné internetové aplikácie, alebo či sú pripravení na budúcu generáciu online služieb.

Štúdia porovnáva kvalitu broadbandu v jednotlivých krajinách na základe kľúčových výkonnostných ukazovateľov, predovšetkým priepustnosti a oneskorenia. Najkvalitnejší širokopásmový internet spomedzi 66 sledovaných krajín majú obyvatelia Južnej Kórey. Tá zosadila z vrcholu rebríčka Japonsko, keď sa jej skóre BQS (Broadband Quality Score) medziročne zlepšilo o 72 percent. Najlepší broadband na starom kontinente majú Švédi.

Slovensko si oproti roku 2008 v tohtoročnom rebríčku kvality broadbandu polepšilo o šesť priečok a skončilo na 13. mieste z celkového počtu 66 krajín. Zaostáva však za lídrami akými sú Japonsko a Švédsko, ale i krajiny ako Bulharsko, či Litva. Tie patria k deviatim štátom, ktoré majú internetovú infraštruktúru už dnes pripravenú na nasledujúcu generáciu online služieb. Napríklad pre internetovú televíziu a video komunikáciu vo vysokom rozlíšení (HD), ktoré sa objavia v nasledujúcich troch až piatich rokoch. Ešte vlani túto úroveň dosahovalo iba Japonsko.

Najnovšia štúdia porovnáva kvalitu internetu nielen súhrnne za celé krajiny, ale aj v jednotlivých mestách. Spomedzi 240 miest sa do top 20 dostala aj východoslovenská metropola Košice. Znamená to, že Košičania sa môžu už dnes tešiť z internetu, ktorý bude spĺňať požiadavky aplikácií aj o tri až päť rokov.

Celosvetovo najvýraznejšie medziročné zlepšenia v BQS zaznamenala stredná a východná Európa. V krajinách tohto regiónu však pretrvávajú priepastné rozdiely v kvalite internetu medzi mestami a vidiekom. Slovensko nie je výnimkou - v tomto rebríčku mu patrí šiesta priečka. Kým ľudia z ruského alebo litovského vidieka majú výrazne horší internet ako ich mestskí spoluobčania, Švédi a Islanďania sa môžu na dedinách pripojiť dokonca do mierne lepšieho broadbandu ako v mestách.

"Kvalita broadbandu sa na Slovensku výrazne zlepšila, najmä vďaka aktivite operátorov, ktorí v mestách budujú optické siete, aby vyhoveli požiadavkám súčasného trhu. Nasledujúca výzva bude znížiť zaostávanie vidieka v prístupe k vysokorýchlostnému internetu," dodal Marcel Rebroš.

Aktuálny výskum tiež vnáša nový pohľad na to, ktoré krajiny sú globálnymi lídrami v broadbande. Rebríček celkových lídrov berie do úvahy nielen kvalitu internetových služieb, ktoré obyvatelia dostávajú, ale aj penetráciu v jednotlivých krajinách. V ňom si Slovensko viedlo poslabšie. Do druhej polovice - na 41. miesto zo 66 sledovaných krajín, nás stiahlo práve slabé rozšírenie širokopásmového internetu.

O štúdii
Štúdia vznikla s využitím vyše 24 miliónov záznamov z rýchlostných testov broadbandu, ktoré uskutočnili používatelia po celom svete v máji minulého roku a od mája do júla tohto roku prostredníctvom webovej stránky www.speedtest.net. Výskumný tím vypočítal kvalitu broadbandu pre jednotlivé krajiny na základe štatistických priemerov niekoľkých kľúčových parametrov. Kvalitu internetového pripojenia ovplyvňuje najmä rýchlosť prenosu dát, oneskorenie, preťaženie siete a strata dát pri prenose. Tieto parametre boli zoskupené do troch hlavných kategórií - oneskorenie, rýchlosť downloadu a rýchlosť uploadu. Celkové skóre (BQS) zohľadňuje požiadavky najpopulárnejších súčasných a budúcich internetových aplikácií. K typickým dnešným aplikáciám patria surfovanie na webe, sociálne siete, sťahovanie hudby, jednoduché video, internetová televízia v štandardnom rozlíšení a používanie firemných aplikácií z domu. K aplikáciám budúcnosti budú patriť telepresence, elektronické zdravotníctvo a vzdelávanie, zdieľanie a streaming vysokokvalitného videa a internetová televízia vo vysokom rozlíšení (HD).

BQS 2009